Ako sme oslavovali VOSR, MDŽ a JEDEN MÁJ

Premývanie mozgov
Obyvatelia sa mali vzdať obdivu k Západu. Kybernetika, genetika (mendelizmus), sociológia, psychológia a i. boli vyhlásené za buržoázne pavedy a vyradené zo školských osnov. Umelci mali tvoriť metódou socialistického realizmu (opisovať reálny život z pohľadu víťazstva socializmu a orientovať sa na pracujúci ľud). Hrdina – úderník prekračoval úlohy plánu, vyrástol do vedúcich funkcií, alebo padol v boji s imperialistickými agentmi. V hudbe sa sústredila pozornosť na folklór. Jazz bol vyhlásený za úpadkovú hudbu a najmenej päť rokov sa nesmel hrať.

Protikladom kozmopolitizmu bol proletársky internacionalizmus. Nešlo o bratstvo slovenských a maďarských, alebo mongolských proletárov, ale výhradne o vzťah k ruskému proletariátu. Súčasťou týchto kampaní bol boj aj proti svetovému sionizmu. Mnoho zaslúžilých bojovníkov za socializmus židovského pôvodu bolo odvolaných z funkcií a postavených pred súd (proces s gen. tajomníkom strany Slánskym a spol.)

Na Slovensku hlavným nepriateľom bol buržoázny nacionalizmus (proces s Husákom a i.). Začali obrovské kampane pod heslom „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy ináč!“ Pod heslom „Sovietsky zväz - náš vzor!“ prebiehali kampane : „Sovietske železnice – náš vzor!“, „Sovietske poľnohospodárstvo – náš vzor“, „Sovietske pohostinstvo – náš vzor!“ atď. Tieto kampane skončili okolo roku 1960, keď tisíce našich ľudí vo vlakoch družby navštívili ZSSR a uvideli veľké rozdiely medzi mestom a dedinou, chudobu a zaostalosť.

Ideový boj pokračoval aj v cirkvách. Známe je prenasledovanie katolíckej cirkvi. Ale podobne boli postihnutí aj luteránski kňazi a všetci grécko–katolícki duchovní, ktorí odmietli zmenu na pravoslávnu cirkev (s patriarchom v Moskve, oproti podriadenosti pápežovi). Hrdých Rusínov premenovali na Ukrajincov. Zo všetkých zemepisných názvov zmizli slová „svätý“. Išlo o Turčiansky Svätý Martin, Svätý Kríž nad Hronom, Liptovský Svätý Mikuláš, Liptovský Svätý Peter, Svätý Beňadik a pod. Platy kňazom platil štát a súčasne ich prostredníctvom okresných cirkevných tajomníkov aj sledoval. Kňazi museli byť členmi organizácie Pacem in terris a mnohí, aj najvyšší kňazi, sa stali agentmi ŠTB.

VOSR
Ideovému boju sa prispôsobili aj štátne sviatky a pamätné dni. Najzávažnejšie bolo výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR), ktoré sa konalo v novembri. Sviatok mal podobu Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva. Kladom boli zájazdy špičkových operných a divadelných súborov z Moskvy. Negatívom bola záplava sovietskych filmov vo všetkých kinách, ktoré divákov tak unavili, že koncom mesiaca sa už v kinách nepremietalo, lebo pokladníčky nepredali ani šesť lístkov, čo bola norma pri splnení ktorej kino muselo premietať.

Ďalšou zvláštnosťou bol útok na Zimný palác (=Eremitáž ) v Petrohrade ku ktorému signál dal krížnik Aurora delovým výstrelom. Pravda je taká, že loď Aurora bola vtedy na oprave v dokoch a nemohla strieľať a obrana paláca sa nekonala, lebo ženský pluk, ktorý ho strážil sa vzdal po prvom výstrele a vydal boľševikom celú Dočasnú vládu aj s predsedom Kerenským. Boľševici bez problémov uchopili moc.
Sviatkov a pamätných dní bolo vyše 20 od Dni železníc, knihy, zdravotníctva, cez dni tankistov a letcov, až po dni sovietskeho rozhlasu a televízie. Súdruhom vadil dovtedajší Deň matiek, ktorý nahradili Medzinárodným dňom žien (MDŽ) ktorý vznikol z iniciatívy nemeckých komunistiek Rózy Luxemburgovej a Kláry Zetkinovej v roku 1910.

Treba priznať, že ako sviatok všetkých pracujúcich žien bol veľmi obľúbený. Oslavy sa konali sčasti v rámci pracovnej doby, odborári kúpili všetkým ženám od 15 do 70 rokov po kvetinke a obyčajne dostali aj froté uteráky. Všetci, aj chlapi, dostali obložený chlebíček a hodne alkoholických nápojov, takže za hodinu už bolo veselo. Bol aj tanec. Vynikajúca zábava skončila v neskorých nočných hodinách.

Prvý máj
K významným a veselým sviatkom patril l. máj (propagandisti zabúdali zo začiatku do jeho názvu dať bodku a tak humoristi vytvorili Jeden máj). Sviatok vznikol v roku 1885 na pamiatku stávky chicagských robotníkov z roku 1886. Ráno začalo pochodom dychoviek, ktoré v meste hrali budíček. Potom pracujúci nastúpili povinne do svojich podnikov, zaevidovali sa, alebo dokonca pichli pichačku, prevzali transparenty, portréty a zástavy a v pochodovom tvare prišli na námestie. Tu zložili hold okresným pánom tým, že si vypočuli ich prejavy (iba prvé rady).

Občania si mohli kúpiť párky, víno, alebo vodku. Potom bol pochod pracujúcich pred tribúnou okresných činiteľov. Na tribúne sa prikrčene pohybovali pekné súdružky, ktoré funkcionárom nenápadne nalievali vodku a podali ozdobné šatky ako mávatká. Dlho som nechápal, kde sa berie zvuková kulisa (hra dychovky, vyvolávanie hesiel á la „Nech žije KSČ“, uvítacie vety pre prichádzajúce podniky a skandovanie hesiel). Po niekoľkých rokoch som na to prišiel.

Okrem živej dychovky sa do mestského rozhlasu púšťali aj hudobné nahrávky, redaktor okresných novín do mikrofónu vítal prichádzajúce podniky a vybraná trieda stavebnej priemyslovky pod vedením triedneho z pripravených lístkov zborovo skandovala do mikrofónu aj veľmi dlhé heslá. Mixom týchto ingrediencií vznikla optimistická zvuková kulisa, aj keď pochodujúci pracujúci neotvárali ústa. Rokmi sa vytrácala dobrá nálada (mizol alkohol a párky). Čoraz viacej ľudí pripochodovalo na námestie a potom anglicky zmizlo, lebo tu už nebola kontrola a pichačky. Jediná radosť zostala deťom rodičov bohatších podnikov, ktoré pre nich kúpili mávatká, zástavky a balóniky.

Súdruhovia začali prepisovať aj dejiny. Zdramatizovali sociálne stránky husitského hnutia, z málo úspešného banditu vyrobili Jánošíka, bojovníka za práva ľudu. Účasť Slovákov v revolúcii 1848 označili za reakčnú, pretože v záujme Slovákov bojovali na strane cisára. Z T. G. Masaryka urobili ochrancu záujmov vysokej buržoázie a Živnobanky. Zo Štefánika urobili leva parížskych a rímskych šľachtických salónov, z Beneša sluhu buržoázie. Podcenila sa úloha armády v SNP, ktorá niesla takmer celú ťarchu bojov. Pre istotu v podstate všetkých partizánskych veliteľov postavili pred súdy s vykonštruovanými obvineniami, lebo sa obávali ich autority medzi spolubojovníkmi. Žingora a Trojana popravili.

Všetky spomínané kampane a udalosti mali iba obmedzený vplyv na obyvateľstvo. Jednak dožíval kladný vzťah a dôvera mnohých občanov ku KSČ. Okrem toho po roku 1950 začal veľký proces industrializácie Slovenska, vytváranie pracovných príležitostí a rozsiahla výstavba bytov v mestách. Roľníci sa transformovali na kvalifikovaných robotníkov moderného priemyslu. Starosť o dobrú prácu, bývanie a o dobrý rodinný život zatienili ideologické operácie KSČ.

Okrem toho s výnimkou monštre-procesov so Slánskym, Horákovou, gen. Pikom a Husákom bolo veľmi málo informácií o zatváraní živnostníkov, roľníkov a intelektuálov a o ich mučení a zlých podmienkach vo väzeniach. Vedeli o tom iba blízki príbuzní. Každý prepustený väzeň sa zaviazal k mlčanlivosti. Ale aj tak lámanie morálnej chrbtice národa pokračovalo. Dôsledky vnímame aj dnes.

Miroslav Vester, st.
© 2007 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

[1. 2. 2007 11:11:47]



Najnovšie príspevky