Obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy (21.8.1968)

Foto: Archív UPN

Obrodný proces, síce limitovaný reformným vedením komunistickej strany, ktorý sa začal na jar 1968, oslovil celú československú spoločnosť. Tá v ňom videla veľkú príležitosť na dlho očakávané presadenie stratených základných práv a slobôd. Samozrejme, tento proces, ktorý sa vymykal kontrole Moskvy a domácim protireformným silám, nebol v súlade so smerovaním sovietskej politiky. Po zlyhaní systematického politického nátlaku smerujúceho k jeho ukončeniu sa sovietske vedenie priklonilo k vojenskej variante riešenia československého problému formou vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy. Vojenský vpád piatich socialistických štátov, tzv. okupačnej päťky, 21. augusta 1968 zničil rozbiehajúcu sa československú reformu.


22. 8. 2013 18:06:38
Aj štrnásťročné deti prežívali okupáciu Československa ako dobrodružstvo. Píše čitateľ Ladislav Balko.
Ladislav Balko
22. 8. 2013 18:04:22
Počas leta mal ako študent zaujímavú brigádu, zvedaví na nich boli aj ruskí okupanti. Na netradičné prvé momenty po okupácii spomína náš čitateľ Boris Pekarovič.
Boris Pekarovič
22. 8. 2013 18:02:53
Prvé momenty si Vincent Pihulič pamätá iba cez pocity. Ako deti ich veľmi bavilo otáčať smerové tabule.
Vincent Pihulič
22. 8. 2013 17:59:04
Aby mohli maľovať nápisy proti okupantom, museli si znova doštudovať ruštinu. Varovanie pre Judášov v Československu sa objavilo na streche psychiatrie. Na 21. august 1968 aj všetko, čo nasledovalo, spomína náš čitateľ Dušan.
Dušan
22. 8. 2013 17:31:39
Počas nočnej pohotovostnej služby volal iba jeden pacient pre bolesti hlavy. Jeden obyvateľ Prievidze bol postrelený. Na prvé momenty okupácie spomína náš čitateľ Ján Bernadič.
Ján Bernadič
22. 8. 2013 17:29:31
Až počas okupácie sa naučil, ako sa hovorí po bulharsky áno a nie. Málo nechýbalo a mohol sa z neho stať celkom nevinne kontrarevolucionár. Na 21. august 1968 spomína náš čitateľ Milan Baláž.
Milan Baláž
22. 8. 2013 17:24:19
Prvé vojenské vozidlá videli už 21. augusta 1968 nadránom. Až neskôr sa dozvedel o okupácii, pri ktorej zahynul jeho známy a ochrnul fotograf Tibor Kováč, ktorý sa snažil udalosti zaznamenať. Na 21. august 1968 spomína náš čitateľ Ján Kováč.
Ján Kováč
16. 10. 2007 11:45:17
Každý člen našej posádky, až na nevyhnutné služby, sa chcel mítingu zúčastniť. Spontánne sme sa dohodli, že pôjdeme Havanou v pochodovom tvare s čs. vlajkou. Víťa Hašler, v civile maliar písma, vyrobil z posteľných plachiet zopár transparentov s nápismi „Dubček + Svoboda = Liberdad“, „Soviet occupants! Hands off Czechoslovakia“ a pod. Z havanského prístavu do stredu mesta je pomerne ďaleko. Tiahli sme starou Havanou, minuli sme Hammingwayov bar. Šiesti držali roztiahnutú vlajku, transparenty zatiaľ zvinuté. Čs. kultúrne stredisko bolo vtedy blízko hotela Habana Libre (bývalý Hilton). Viedla k nemu od mora jedna z hlavných ulíc Havany. Tam sme roztiahli transparenty. O chvíľu sa prirútili džípy s milicionármi, ktorí boli očividne prekvapení, ale nezasahovali. Iba nás súrili, aby sme neblokovali dopravu. Ale pristavil sa chlap s magnetofónom na pleci, na košeli visačka “Associated Press“ a chcel robiť interview. To už sme boli pred budovou kultúrneho strediska. Milicionári toho chlapíka odohnali.
Jan P i f f l, Bratislava
16. 10. 2007 10:52:40
O tom ako boli určité skupiny ľudí za komunizmu diskriminované
Nasledovali obvyklé sankcie, spojené aj so zákazom ciest do zahraničia. V roku 1978 prijali môj referát ako jediný z bývalej ČSSR na svetový kongres do USA. Cestoval tam však riaditeľ, bez znalostí danej problematiky, aj jazyka. Keď sa vrátil, odovzdal mi materiály z kongresu a ja so dostal za úlohu napísať za neho správu, čo tam videl aj počul. Za inú správu z vedeckovýskumnej problematiky môjmu kolektívu poručili 1500 Kčs, pričom si bolševícka partia prihrala 15-tisíc, atď.
Jozef Habovštiak, Krivá na Orave.
16. 10. 2007 10:37:53
V jedálni sa nás ujali maďarské ženy. Keďže boli prázdniny, internát nebol obsadený a my sme tam dostali teplú večeru aj ubytovanie. Mnohé ženy od nás plakali a plakali aj Maďarky, Maďari si ešte dobre pamätali rok 1956. Starali sa o nás príkladne.
M. Lukáčová, Stupava
23. 7. 2007 18:33:20
Reálie a praktický život lekára počas normalizácie v ČSSR. Udávanie, sledovanie a rozličné smiešne či z dnešného pohľadu už tragikomické historky.
Pavel Langer
18. 7. 2007 15:58:13
Okrem tej stravy a spávania tam bola ešte iná závažná vec. Nikdy nezoberú do rúk zbraň. Vedenie tábora zorganizovalo o tom schôdzu. Otázky na nich sa len tak sypali. Mali na všetko pohotovú odpoveď. Jedna sa im stala osudná. Nejaký chytrák sa opýtal, že či by tú priehradu, ktorú stavajú bránili pred západnými imperialistami. Povedali, že nie. Na to bolo odhlasované, že nemajú čo robiť na brigáde a pôjdu domov.
Jozef Fridrich
29. 6. 2007 11:05:51
Andrea Šalková
29. 6. 2007 11:01:10
Andrea Šalková
29. 6. 2007 10:53:50
Rozhovor s pani Emíliou Kohútovou, manželkou Jána Kohúta, bývalého riaditeľa Gymnázia Františka Švantnera v Novej Bani o tom, ako zasiahol do života ich rodiny rok 1968.
Andrea Šalková
21. 6. 2007 15:51:51
Písal sa rok 1953. Mala som 11 rokov. Moji rodičia pracovali v našej (štátnej) turistickej jedálni v Štefanovej pod Rozsutcom. Otec bol vedúcim, mama varila - veľmi dobre pre turistov. Asi mali nejaké peniaze ušetrené. Menili sa vtedy peniaze v celom štáte. Keďže vraj by to bola veľká strata pri zmene, tak kúpili šijací stroj - Ladu.
Marta Leu, Švajčiarsko
13. 6. 2007 16:37:51
Dovoľte, aby som reagoval ako Váš pravidelný čitateľ na článok uverejnený 6. júna t.r. „Náhoda zapríčinila Dubčekov nástup“
Laco Šoltýs, Bratislava
4. 6. 2007 14:16:22
Neskoršie mi niekto rozprával, že Novotný počas návštevy v Tesle na chvíľu zastal pri výrobnom páse a so záujmom pozoroval prácu žien, ktoré ručne spájkovali súčiastky televízorov na dosky s plošnými spojmi. Zatiaľ sa jeho sprievod presunul trochu ďalej. Vtedy vraj postaršia robotníčka, pri ktorej sa práve zastavil, zatiahla za rukáv Novotného a polohlasne sa ho opýtala: „Pán, ktorýže je ten prezident?“ Nato sa vraj Novotný na ňu bez slova zlostne pozrel a rýchlo dobehol svoju suitu.
Ing. Jozef Tomaščin, Belža
28. 5. 2007 15:05:48
No nič, musím do ulíc. Manželka ako zázrakom spala. Natiahol som si nohavice rovno na pyžamo, nehľadal som ani ponožky a topánky som obul na bosú nohu. Takto vystrojený a v pyžamovom kabátiku som zišiel o poschodie nižšie. Tam býval jeden pán redaktor, ktorý si potom vytrpel veľa za to, že sa počas pražskej jari pokúsil vniesť svetlo do života a smrti Milana Rastislava Štefánika, v čom sa nezhodol s oficiálnymi názormi normalizátorov.
Pavel Langer
26. 4. 2007 13:58:03
Bol som v tom čase učiteľom ZŠ na Sliači. Istá moja kolegyňa - slovenčinárka dala prvý septembrový týždeň žiakom za úlohu napísať sloh na tému: Moje prázdniny. V to ráno som mal na chodbe službu, a ako žiaci prichádzali do tried, občas som pootvoril dvere niektorej triedy a nazrel dnu, či niektorí lapaji nevyčíňajú, či iní si napochytre neodpisujú domáce úlohy.
Andrej Štelmák, Sliač