November 1989 (prvé týždne po 17.11.1989)

Foto: Archív UPN

Od polovice osemdesiatych rokov sa stupňovali aktivity opozície a nespokojnosť občanov spôsobené čiastočným uvoľnením a politickými zmenami v Sovietskom zväze. V marci 1988 síce ešte prvú veľkú manifestáciu za náboženské a občianske slobody, tzv. "sviečkovú demonštráciu", represívne sily násilne rozohnali, no už o rok neskôr, v novembri 1989, po manifestáciách vysokoškolákov v Bratislave (16. novembra) a v Prahe (17. novembra) prišlo pod vplyvom týchto konfrontácií k sformovaniu politickej opozície a systematickému presadzovaniu sformulovaných požiadaviek. Predstavitelia režimu, ktorý sa už nemohol oprieť o najväčšieho spojenca - Sovietsky zväz - pristúpili ku kompromisnému riešeniu - vypísaniu demokratických volieb. V nich opozícia presvedčivo zvíťazila a do čela štátu sa po štyridsiatich rokoch dostali opäť demokratické sily.


16. 11. 2009
Netušili sme, že sa nám zo dňa na deň tak radikálne zmení život.
Andrea Ščerbanovská
16. 10. 2007 9:12:20
Reportáž z marcovej sviečkovej demonštrácie
Martin Fratrič, Šaľa
23. 7. 2007 18:39:04
18. 6. 2007 16:12:09
November 89 ma zastihol na vysokej škole ako dvadsaťdvaročnú. Ako študenti sme boli v centre diania a vnímali sme revolučné dni euforicky a s nadšením, bez akýchkoľvek zábran či nejakých obáv. Vývoj, ktorý nasledoval som hodnotila a dodnes hodnotím očami človeka kaníkovského typu.
Ladislava Visokaiová
14. 6. 2007 16:52:30
V. Balaradský
2. 3. 2007 14:47:46
(spomienky skôr nepolitické)
Pavol Suchán
23. 1. 2007 15:19:53
Ladislav Zmajkovič
23. 1. 2007 12:15:56
Martin Markuš, 37 rokov
26. 10. 2006 10:53:59
Stretnú sa dvaja kamaráti. Jeden sa pýta toho druhého: „Koho budeš voliť?“ Druhý odpovedá: „Komunistov.“ „To viem, ale v ktorej strane!“
Juraj Potočný, 56 rokov
30. 8. 2006 13:33:45
Moja žena Olinka sa v čase svojho detstva v Rimavskej Sobote kamarátila s Gabikou Osváthovou i Piri Garajovou a tak isto i s Vlastičkou Purdekovou a Evičkou Plavcovou. A vtipkovala s nimi trocha pomätená Labda-néni. A v čom bol problém?! Vôbec v ničom.
Vojtech Czobor, 63 rokov, Ubstadt-Weiher
7. 8. 2006 11:04:31
Priznám sa, podrobnosti a mená sa mi v pamäti stratili. Bola som ešte dieťa a 17. november ma zastihol ako 13-ročnú. Veľká, áno, ale o politiku som sa vôbec nezaujímala. Jediné, čo mi utkvelo v pamäti je, ako moji rodičia sledovali demonštrácie v televízii a nám deťom hovorili: „Pozerajte aj vy, je to dôležitý okamih pre všetkých. Raz si na to budete spomínať."
Alena Pistlová, 29 rokov
2. 6. 2006 10:07:12
Aby, predsa len nebolo viac nesúhlasných lístkov, predseda komisie mal zbraň. Iba on jediný vedel, ako lístok označiť za nesúhlas. Jeden rok musel byť lístok celý prečiarknutý naprieč, v inom roku museli byť mená kandidátov preškrtnuté vodorovne na celom lístku. Volič nič netušil, aký lístok v danom roku počítali za neplatný hlas.
Ing. Miroslav Vester, st.
4. 5. 2006 10:17:34
Michal Jurko, 25 rokov, Prešov
12. 4. 2006 14:38:44
Internet vtedy neexistoval, takže témy písomných prác sa šírili len ústnym podaním. V Košiciach sa v tomto čase témy maturitných písomiek „prejedávali“ pred reštauráciou Šport. Bolo tam dosť záujemcov a v povetrí lietali rôzne témy. Zachytil som aj jednu recesistickú tutovku, že to bude opis jedného z troch gaštanových koní. Po tejto „informácii“ som so spolužiakom spokojne odišiel na pivo do blízkej krčmy Cambridge. Po dvoch pivách som na internáte oznámil svoju gaštanovú tutovku. Jeden snaživý spolužiak začal narýchlo zháňať príslušnú knihu od Margity Figuli.
Ing. František Vašš, Stropkov, 47 rokov
20. 3. 2006 10:23:18
Ale čas vtedy plynul rýchlo. Už 12. decembra 1989, v deň menovania vlády národného porozumenia, som kráčal k bráne Bratislavského hradu. Zatiaľ, čo ma pracovník protokolu viedol k nádvoriu, vodiči vládnych áut, ktoré priviezli budúcich ministrov, sa už v hlúčiku zhovárali. Až o niekoľko týždňov sa mi zdôveril môj šofér, pán Bílený, že najviac im vŕtala v hlave otázka, čo to bude za vládu, keď takmer všetci členovia bývajú v panelákoch? (A doba vymknutá z kĺbov, sa už onedlho vrátila na svoje miesto. Aj Jano Budaj, cestujúci na bicykli medzi kotolňou a kanceláriou ochranárov, kde redigoval náš časopis, a ktorý určite žiaden oblek od maturity nevlastnil, si ho musel kúpiť.)
Vladimír Ondruš, člen KV VPN, podpredseda vlády SR 1989 – 1991, Piešťany – Bratislava
15. 3. 2006 14:41:53
Moji dvaja synovia Lolo a Ľubo sa v auguste 1978 rozhodli, že utečú cez maďarsko-rakúske hranice na západ. Boli plnoletí a šli ako tá „Babeta, čo šla do světa“... Boli sme aj z manželkou dosť vynervovaní.Potom v jeden deň prídem ako obyčajne z roboty domov, manželka sedí v kuchyni za stolom a zbadám, že jej tečú slzy. Mráz ma prešiel po chrbte, teda už sú preč. Ani som nejedol. Hrkol som si 3 rumy a čakali sme.
Alojz Lančarič, Trnava
14. 3. 2006 19:47:51
l7. novembra l989 som už mala vyhranené politické názory a postoje. Pracovala som ako redaktorka pre kultúru a spoločenské vedy, najmä filozofiu, v bratislavskej redakcii teoretického a politického mesačníka ÚV KSČ Nová mysl, bola som (a som) presvedčená komunistka s primeraným teoretickým zázemím. V rokoch l976 až l985 som učila vedecký ateizmus na Ústave marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. O sebe hovorím, že mám svetské, nenáboženské vyznanie a svetský svetonázor. Hneď 17. novembra mi bolo jasné, že ide o kontrarevolúciu. Dcéra na protest 17. novembru vstúpila do KSS (v roku l997 vystúpila z SDĽ pred krstom za svedkyňu Jehovovu).

Spoluzakladala som ateistické združenie Prométeus, v KSS (neskôr KSS-SDĽ) Platformu komunistickej obnovy a následne som stála na čele marxisticko-leninského prúdu v SDĽ. V roku l992 som vystúpila z SDĽ pre nesúhlas s jej programom a kandidovala som do FZ na l. mieste za rómsko-nerómsku Stranu práce a istoty.
PhDr. Bohuslava Hábovčíková, CSc., rodená Ondrušková, 54 rokov, Bratislava
14. 3. 2006 18:48:44
Podstata myšlienky komunizmu vôbec nebola zlá, no spôsob akým bol komunizmus nastolený bol nehumánny.
Nikoleta Penzešová, 17 rokov, Prievidza
14. 3. 2006 18:42:55
Príbeh človeka býva aj taký, hlboký a plný zármutku, ale napriek tomu sa aj v dnešnej dobe stretávame s rôznymi názormi o vplyve komunizmu na život dnes. Niekto vraví, že keby tu totalitného režimu nebolo, tak by nebolo ani toho či onoho. Faktom však je, že komunizmus tu bol! A akokoľvek pozdvihol materiálnu úroveň dneška, tú morálnu zlomil a poznačil navždy!
Petra Adamčiková, Obchodná akadémia, Trebišov
14. 3. 2006 18:21:34
Politruk dal nastúpiť útvar na politické školenie. Jeho prejav sa niesol v absurdite komunistických fráz typu:“ súdruhovia, naša strana prechádza skúškou, ale ako vždy, ona touto skúškou prejde“. Odpoveďou bolo posmešné skandovanie na naprogramovaného dôstojníka, telesne silného, duševne chybného. Pripadal mi ako bohatý, arogantný, sebavedomý pasažier na Titanicu , ktorý tvrdil že loď sa nepotopí, lebo je veľká, hoci jej osud bol spečatený.
Autor je katolíckym kňazom