Koniec druhej svetovej vojny (8.5.1945)

Foto: Archív UPN

Po nemeckej kapitulácii v máji 1945 bola aj prakticky obnovená Československá republika. Od predvojnovej sa však zásadne líšila. V prvom rade sa zmenil štátny systém, demokracia bola nahradená tzv. ľudovou demokraciou, keď sa na vláde bez opozície zúčastňovalo len šesť povolených strán – KSČ, KSS, národní socialisti, lidovci, sociálni demokrati a slovenskí demokrati. Viaceré významné politické strany Prvej republiky boli zakázané (agrárna strana) a existujúce boli združené v Národnom fronte. Slovensko malo vlastný zákonodárny zbor a výkonný orgán (SNR a Zbor povereníkov). Obnovená republika sa nachádzala v záujmovej sfére ZSSR, bola obsadená Červenou armádou a sovietskymi bezpečnostnými zložkami, ktoré sa tiež snažili ovplivňovať politické dianie v krajine, t.j. pomôcť komunistom k moci. Vybičované nacionálne vášne, rôzne excesy, začínajúce retribučné procesy vedené proti skutočným kolaborantom aj nespravodlivo obvineným občanom a znárodňovanie, ale aj práca na obnove vojnou zničenej krajiny, eufória z konca vojny, optimistické vízie budúcnosti a ojedinelé varovné hlasy, to všetko sú charakteristické črty roku 1945 v Československu.


9. 2. 2011 17:04:22
Tento príbeh je rozprávaný prostredníctvom môjho starého otca, ktorý prežil 2. svetovú vojnu. Ako vojnové udalosti ovplyvnili jeho a jeho rodinu?
Zuzana Matuščáková, 17 rokov
9. 2. 2011 16:06:34
V januári 1945 bol môj otec deportovaný do koncentračného tábora Sachsenhausen. Tesne pred koncom vojny sa spolu so štyrmi priateľmi vydal na útek domov.
Karolína Klebercová
15. 2. 2010 10:19:51
Nejsem a ani jsem nikdy nebyl členem nějaké strany. Zážitky z oné doby jsou ve mě stále živé a uvítal jsem možnost podělit se o ně.
Jiří Stránský, nar. 1930, Jablonec nad Nisou
16. 10. 2007 19:17:03
Pôsobenie jednotiek SS v obci a oslobodenie Rumunmi na Veľkú noc
V tom čase už Nemci, ktorí strážili NÚPOD - Nákupnú ústredňu potravinových družstiev (ZDROJ), už opustili tento veľkoobchod. Veľká skupina Chynorancov vzápätí vtrhla do vnútra podniku a začalo sa rabovanie. Ľudia pobrali všetko, čo bolo vhodné a čo odniesli, ale mnohé veci museli po vojne museli vrátiť. Nemci veľkoobchod vôbec nepoškodili. Ja osobne osobne som doniesol domov 10 kg marmelády, žiaľ, bola to vazelína na mazanie železných osiek na gazdovských vozoch, takže mne sa rabovanie nevydarilo. Mal som vtedy 14 rokov. My sme vazelínu nepotrebovali.
Jozef Michalík
30. 7. 2007 15:29:58
Títo podopierajúci sa nešťastníci sa s vypätím posledných síl presúvali od Starého mostu po Viedenskej ceste do Rakúska. Najčastejšie to boli bratislavské rodiny, ale našli sa tam aj „nepriatelia štátu“ z ostatného Slovenska.
PaeDr. Alexander Egyházy
25. 7. 2007 15:10:18
Pred dvoma týždňami, presne 6. júla 2007 bol v denníku SME článok „Nútený odchod Rusínov do ZSSR.“ Zaujal ma, pretože tento príbeh sprevádza aj mojich príbuzných celý život a ešte aj dnes sú ako keby „postihnutí“, minimálne duševne sa s tým nemôžu zmieriť. Tak ako 12-tisíc ďalších Rusínov, Rusnákov, Slovákov, to je vlastne jedno, lebo všetci boli občanmi Československa uverili propagande komunistického režimu o zasľúbenej zemi v krajine zvanej ZSSR aj moji priami príbuzní.
Ján Bujňák
19. 7. 2007 13:37:00
Spomienky Gabriela Déri na pochod k moru, kde mali byť väzni nalodení a potopení
Osud človeka, ktorý sa dostal z SNP do nemeckého zajatia, strávil niekoľko mesiacov v koncentračnom tábore Sachsenhausen a nakoniec ho po vyše tristokilometrovom pochode oslobodila americká armáda.
Gabriel Déri
18. 7. 2007 12:29:20
Mikuláš Mózer, 95 rokov Divín
6. 7. 2007 15:06:24
V roku 1946 prešlo mnoho Rusínov z Československa do ZSSR. Podľahli sľubom o lepšom a šťastnejšom zajtrajšku. My, starší občania, si veľmi dobre pamätáme na predvojnové i povojnové časy v republike, keď všade panovala veľká bieda. Do konca roka 1944 spotrebovala potraviny a všeličo inšie iba nemecká armáda.
Jozef Hrubovčák, Humenné
13. 6. 2007 9:46:43
Opisované udalosti, aj miesta dejov sú autentické. Príbehy sa odohrali v čase od začiatku decembra 1944 do 10. januára 1945.
Spomienky na udalosti, ktoré rozprávali maďarskí vojaci i Slováci z okupovaného územia južného Slovenska, prinútení slúžiť v maďarskej armáde. Uplynulo odvtedy už viac ako 60 rokov.
Július Pecha (+27.11. 2003), Bratislava. Príbeh do redakcie zaslal syn Tomáš Pecha
31. 5. 2007 17:57:50
V utorok už každý vedel, že prídu Rusi. Čakali sme, že prídu na kaťušiach. Pýtala som sa brata odkiaľ prídu. Odpovedal, že od Šimonovian. Išla som do humna a stála pri orechu, odkiaľ bol výhľad na celé pole. Asi po hodine som zbadala, že cez pole idú malé postavičky, podobné mravcom. Neprešlo veľa času a rozoznala som v nich ľudí, vojakov.
Margita Hakalová, Veľké Bielice
31. 5. 2007 17:55:55
Oddychujúc vo svojej izbičke, po poriadnej rozcvičke, ktorú si vyžiadali neumyté okná, vybavila sa mi neopakovateľná príhoda z júna 1945, teda pár mesiacov po skončení 2. svetovej vojny.
Jozefína Lednárová, Bratislava
31. 5. 2007 17:53:36
Keďže náš dom stál na rohu ulice, do dvora z Palisád vbehli strieľajúci prostovlasí Rusi a na protichodnej strane dvora ústiacej na Čelakovskú (teraz Koreňovú) ulicu utekali s helmami na hlavách Nemci.
Libuša Zlatošová, Bratislava
23. 5. 2007 18:21:33
Keď som mal na 19. rok, začal som svojho otca obdivovať. Povolaním bol kurič na parných rušňoch a v období pred oslobodením, partizánske akcie vyhadzovania železničných tratí boli na dennom poriadku. Preto pred každý rušeň zaraďovali prázdne nákladné vagóny, aby pri vyhodení trate vzniklo čo najmenej škody a ochránili sa aj ľudské životy.
Rudolf Lazar, Banská Bystrica
23. 5. 2007 18:14:22
Títo vyhnanci sa peši, s vypätím posledných síl, presúvali od Starého mosta po Viedenskej ceste smerom na hraničný prechod Berg. Ťažko je predstaviť si utrpenie týchto ľudí. Tí čo nevládali ležali vyčerpaní pri ceste a zlomení sa oddávali svojmu osudu.
PaeDr. Alexander Egyházy
23. 5. 2007 18:08:08
Bolo vidno, že Nemci sa chystajú na obranu medzi Malou (Hornou) a Veľkou Lipnicou. Chlapi kopali jamy pre guľomety a mínomety. Pomáhali im vlasovci. Potom na rozkaz doniesli k nim slamu. Sneh nebol veľký, možno 20 cm. Pár dní bol aj tuhší mráz.
Alojz Kuliga
23. 5. 2007 17:39:27
Príbeh opisuje koniec vojny, vojnové udalosti, ako ich zaznamenávalo a vnímalo malé dievčatko. So svojou najbližšou kamarátkou sa kvôli malichernosti pohádalo a vojna nakoniec spôsobila, že sa už v živote viac nestretli. Po niekoľkých rokoch sa dozvedela krutú pravdu, že malú Terezku znásilnili ruskí vojaci a nakoniec ju zastrelili. Sami Rusi sa už konca vojny nedožili, pretože ich dal kapitán kvôli tomuto ohavnému činu popraviť.
Vilma J u r í č k o v á, Bratislava
16. 4. 2007 14:01:01
Leteli pomerne nízko, tak že sme videli pilotov v kabínach. Jedno dopoludnie sa im stalo osudným. Partizáni zasiahli jednu „šťuku“. Dymilo sa z nej a zaostávala za ostatnými dvoma. Urobila ešte otočku nad Nemeckým Právnom, popri Nedožeroch letela už tesne nad zemou, až sa stratila za hradbou stromov lemujúcich rieku Nitru. Nemec núdzovo pristál, ako sme neskôr uvideli, dosadol naprieč riečneho koryta a vrtuľou sa zapichol do jeho brehu.
Dionýz Vass
2. 3. 2007 17:18:13
Zajatca po hrubom zaobchádzaní a vyšetrovaní viedol cestou hore dedinou sovietsky vojak. Hoci nemecký vojak šiel bez odporu, lebo chcel byť v zajatí, sovietsky vojak ho bez príčiny zozadu strelil do tyla a keď padol na zem, znova doň dva razy strelil. I na protesty prizerajúcich sa občanov kázal ho pochovať do vtedajšej Okáľovie (našej) prícestnej zeleninovej záhrady.
Karol Okáľ, 82 rokov, Hubová
2. 3. 2007 16:24:51
Zora rod. Kováčová, Banská Bystrica