Vypuknutie Slovenského národného povstania (29.8.1944)

Foto: Archív UPN

Slovenská republika, ktorá v roku 1944 oslávila piate výročie svojej existencie, sa v tom čase nachádzala v mimoriadne povážlivej situácii. Vojnové snaženie jej spojenca a "ochrancu" Nemeckej ríše sa rútilo a východný front sa blížil k jej hraniciam. Navyše ani loajalita mnohých občanov a hlavne časti štátneho aparátu k Slovenskej republike nebola príliš veľká. V štáte existovalo viacero centier rezistencie, ktoré spolu čoraz intenzívnejšie komunikovali. Pripravovalo sa ozbrojené vystúpenie proti vládnúcemu režimu. SNP vypuklo 29. augusta 1944 po tom, čo začala nemecká armáda, ktorá sa obávala destabilizácie situácie na Slovensku, obsadzovať krajinu. Centrum povstania bolo v Banskej Bystrici, kde zasadali aj povstalecké ústredné orgány a bolo vyhlásené obnovenie Československej republiky. Povstaleckí vojaci sa proti presile nemeckých vojsk vydržali brániť dva mesiace, neskôr časť vojakov prešla na partizánsky spôsob boja, zvyšok sa vrátil do svojich domovov alebo padol do zajatia. Tak ako iné historické udalosti aj SNP má svoje svetlé aj temné miesta. V protiklade proti sebe stoja idey obnovy demokratického Československa a hrdinstvo v boji proti Nemcom a na druhej strane masové vraždy civilného obyvateľstva spáchané niektorými partizánskymi skupinami alebo prvé náznaky komunistických predstáv o vládnutí.


20. 12. 2013 16:26:51
Osudy povstaleckých letcov z Mokrade sledujeme očami jedného z nich, Pavla Dobríka. Ich osudy zachytil jeho syn Milan.
Milan Dobrík
20. 12. 2013 16:25:58
S Milanom Dobríkom sledujeme príbeh jeho otca, Pavla, ktorý bojoval v Slovenskom národnom povstaní. V prápore, kde nebol jediný padlý.
Milan Dobrík
20. 12. 2013 16:23:45
Milan Dobrík rozpráva príbeh svojho otca. O mladých idealistických letcoch, ktorí neváhali vstúpiť do Slovenského národného povstania. A odišli tam bez svojich lietadiel.
Milan Dobrík
20. 12. 2013 16:21:11
Z rozprávania svojho otca Pavla Dobríka zobrazuje Milan Dobrík tvár povstania, akú nenájdeme v učebniciach. Príbehy povstalcov – príbehy odvahy aj zrady.
Milan Dobrík
20. 12. 2013 16:12:02
Z rozprávania svojho otca, hrdinu Slovenského národného povstania Pavla Dobríka, zrekonštruoval podobu povstania na Liptove jeho syn Milan Dobrík.
Milan Dobrík
17. 10. 2007 14:17:23
Moja mama spolu s mojim otcom Adamom Miklánkom pracovali na žatevných prácach v neďalekej dedine. Bolo to 20. júla 1944. Na pole prišiel poštár, ktorý dal otcovi povolávací rozkaz. Do 24 hodín sa mal hlásiť na Vojenskej správe v Trenčíne. Rozlúčil sa s nami a viac sa nevrátil. Márne čakala mama na jeho návrat.
Eva Hulínková, Nové Mesto nad Váhom
16. 10. 2007 16:50:41
Obyvateľka dediny Kľak hovorí, že za tragédiu v Kľaku sú spoluzodpovední partizáni aj obyvatelia obce
Obyvateľka obce, ktorá mala vtedy 19 rokov hovorí, že jej otca – bývalého starostu Kľaku – obvinili partizáni na základe udavačského listu samotných obyvateľov z kolaborácie a zastrelili pričom sa chceli zmocniť potravín z jeho obchodu.
Mária Tencerová, Žiar nad Hronom
16. 10. 2007 11:55:03
„Pán brat, buďte taký láskavý, jeden náš partizán zomiera za dedinou. Leží zranený, zaneste mu pohár vody.“ Zo studne som hneď naťahal čerstvej vody a išiel som smerom na Kubachy. Ležal v priekope. Pozrel som sa naňho, nereagoval. Chytil som ho za hlavu a nalial mu do úst vodu, prehltol a prišiel k sebe. Keď som sa rozhliadol, zbadal som gazdov fúrik od hnoja. Preskočil som plot a fúrik prehodil. Partizána som do tohto fúrika naložil, a s puškou, ktorú som si prehodil cez plece ho priviezol do krčmy. Keď som prichádzal ku krčme vybuchol granát, ktorý dopadol k susedovmu domu. Našťastie sa nám nič nestalo. Partizánovi som dal poldeci trenčianskej borovičky a chlap ožil.
Fabián Gordiak, Poprad
16. 10. 2007 11:39:38
Mal som vtedy 18 rokov a užíval som si v Žiline posledné dni školských prázdnin. V to pamätné ráno zazneli sirény ako pri poplachu pred leteckým náletom a ani sa už nepamätám, odkiaľ som sa dozvedel, že v kasárňach dávajú zbrane. S kamarátom sme si povedali, že by sa nám zišla nejaká pištoľ. Bez ďalšieho rozmýšľania sme sa ponáhľali do kasárni, aby sme si náš zámer mohli zrealizovať.
Rudo Lazar, Banská Bystrica
16. 10. 2007 11:13:59
Elena Ballová
16. 10. 2007 11:08:21
Z koncentračného tábora v Oswienčime sa nevrátil ani jeden
Na dni z obdobia konca 30-tych a začiatku 40-tych rokov 20. storočia, keď trval Slovenský štát ešte krátko, sa veľmi dobre pamätám. V tom čase žilo v mojom rodnom Brekove, okres Humenné, množstvo židovských rodín. Časť z nich bývala na začiatku dediny, ďalší v jej prostriedku a zvyšok pri kameňolome a vápenke. I keď som bol iného vierovyznania ako oni - mne, ani ďalším kamarátom to vôbec nevadilo.
Jozef Hrubovčák, Humenné
16. 10. 2007 10:26:34
Spomienky na príchod nemeckých vojakov a tiež návštevu Adolfa Hitlera v Petržalke
Dva dni po okupácii Petržalky nás nemeckí učitelia narýchlo vyzvali dopoludnia k nástupu pred budovu školy (budova školy stojí dodnes na Zadunajskej ulici - za okupácie Adolf Hitlerstrasse). Oznámili nám, že sa ide vítať Hitler na dunajské nábrežie pri kaviarni Au Café, kde aj skutočne prišiel s jeho doprovodným sprievodom, avšak skôr, ako sme sa my dostávali na miesto.
Jaroslav Gustafik, Bratislava - Petržalka
24. 5. 2007 18:00:30
V Krpáčovej, kde sa v novembri 1944 ubytovali stovky vojakov a partizánov bolo dosť miesta pre všetkých. Skúsení velitelia však správne predpokladali, že takéto sústredenie neujde pozornosti fašistov, ktorí sa pohybovali v susedných obciach. Naviac fašisti pripravovali veľkú čistku južných svahov a dolín Nízkych Tatier.
Milan Navrátil, povstalecký dobrovoľník
24. 5. 2007 17:50:12
V apríli 1941 som ako šestnásťročný začal pracovať v petržalskom gumárenskom závode Semperit, pred okupáciou Matador. Ako Slovákovi mi však nebolo umožnené sa vyučiť strojárčine a vyučil som sa za kovofrézara. V mechanickej dielni nás pracovalo viacej mladých ľudí - Slovákov, Čechov i Maďarov. Menej už Nemcov, ktorých už čoraz viac povolávali na vojnu.
Jaroslav Gustafik, Bratislava
2. 3. 2007 14:38:53
Už v rokoch 1943 – 1944 prechádzali dedinou transporty sovietskych vojakov – zajatcov. Niektorým sa podarilo utiecť z transportu a uchýlili sa do blízkych hôr a aj do Ľubochnianskej doliny. Stýkali sa tam s našimi drevorubačmi, ktorí im prinášali niečo na zjedenie a takto im pomáhali prežiť. Informovali ich aj o vojnovej situácii.
Karoľ Okáľ, 82 rokov, Hubová
6. 12. 2006 15:23:24
Eskortoval dvoch amerických pilotov k vypočutiu na SS-komando, cestou ich prepustil a sám dezertoval z armády. Doma už po ňom pátrali žandári a SS-mani. Skončil v koncentračnom tábore. Počas bombardovania utiekol cez rozvalenú stenu. Do konca vojny sa skrýval na samote v Alpách. Americké vojská ho internovali na vojenskej základni v Nemecku, kde sa stretol s prepustenými pilotmi. Oslobodili ho a darovali mu hasičské auto.
RNDr.František Okruhlica, Trnava
1. 11. 2006 14:08:28
V štyridsiatich rokoch učil na meštianskej škole, vo vtedajšej robotníckej štvrti Bratislavy -Dornkapple, dnešnej Trnávke. Medzi žiakmi bol obľúbený pre svoj pedagogický, citlivý vzťah k mládeži. Pamätám sa na tie okamihy lúčenia na konci školského roka dodnes.
Jozef Šukal
18. 10. 2006 15:55:05
V piatok 26. augusta už visela na plotoch a múroch mobilizačná vyhláška a prevolanie. Po našej ulici vedúcej do kasární tiahli húfy mužov, aby vyfasovali uniformy a vari aj pušky. Niektorí starší vytiahli odložené čs. uniformy, ktoré im po šiestich rokoch boli tesné, ale hrdo sa v nich promenádovali. Starý pán Bukovský (obchodník) si dokonca obliekol uniformu talianskeho legionára z 1. svetovej vojny.
Zora Frkáňová-Štetková, 83 rokov, Martin
9. 10. 2006 17:20:54
Alojz Lančarič, Trnava
5. 10. 2006 16:17:15
Druhého novembra bola ráno procesia na cintoríne. Išiel som už domov, keď sa začala u Skočilov veľká streľba. Guľky hvízdali nad hlavou. O chvíľu streľba utíchla. Ja som po návrate domov išiel pásť kravy. Popoludní som videl skupinu Nemcov idúcich do Rabčíc. Bolo ich možno desať. Mali aj voz. Veselo i hlasno rozprávali.
Alojzy Kuliga, Sobolów, Poľsko